"aby záhrada maďarskej kultúry urodila nádherné ovocie…”
János Hetényi bol tichým a čistým svedomím robotníkom vtedy začínajúcej vedeckej kultúry. Narodil sa, žil a pracoval v Okoličnej na Ostrove. Tam vytvoril svoje myšlienky, na základe ktorých sa stalo jeho meno pamätné. Narodil sa 26. júla 1786 v Okoličnej na Ostrove. Jeho otec bol farárom. Študoval v Komárne a v Bratislave a v roku 1802 sa stal študentom lýcea v Debrecíne. Neskoršie sa dostal aj na zahraničnú univerzitu. V mestách Heidelberg, Jena Göttingen dosiahol obrovské vedecké poznatky na úseku dejepisu, práva, hospodárstva, spoločenských vied a filozofie. Zo zahraničia sa vrátil v r. 1815, ale v r.1814 sa stal už farárom v Okoličnej na Ostrove. Po obsadení tejto funkcie hneď založil aj rodinu. Jeho manželka sa volala Mária Vécsey. Bol vynikajúcim farárom. Bol strednej postavy, mal široké plecia, široký hrudník. Svoj voľný čas s obľubou trávil v záhrade a prejavila sa uňho, i keď v menšej forme ako u jeho otca, záľuba v chove a opatrovaní pekných koní.
Čo sa týka jeho svetonázorového a spoločenského zmýšľania, treba vedieť o predikátorovi, že hlásal: cieľom ľudskej múdrosti je snaha o harmóniu života. Harmónia je podľa Hetényiho najuniverzálnejším faktom sveta aj života. Aj podstata rozumu je harmónia. Prostredníctvom harmónie vypovedal vojnu maďarským predsudkom a nezmierneniam. Jednu z hlavných príčin národného poklesu videl v nedostatku filozofického vzdelania. Snaží sa vytvoriť skutočný maďarský sokratizmus , oboznámením dobra chce pôsobiť na činnosť a na základe toho chce zabezpečiť národnému životu ozajstný morálny obsah. O cnosti, práve tak ako Sokrates, hlása to, že závisí od vedomostí, čo je spávne stanovisko v tom prípade, ak najprv prostredníctvom etickej výchovy robíme sebavedomím podstatu morálky, len tak by sme sa mohli plánovite a pravidelne snažiť o jej uskutočnenie. Jeho základné presvedčenie je totiž že hodnotu filozofie určuje hodnota tejto činnosti, ktorá vyviera z nej a robí ju potom všetkom „za vychovávateľa národa”. Strediskom ako aj zásadou jeho všestrannej práce je veľká myšlienka výchovy národa, ktorá ho vedie na pokorné nadšenie voči „najväčšiemu Maďarovi”.
János Hetényi sa často stretol s Istvánom Széchenyim na zasadnutiach Akadémie. Jeho ideový svet bol totožný so Széchenyim. Geniálny apoštol Maďarska sa snažil dosiahnuť jeden cieľ: urobiť Maďarov lepšími, šľachetnejšími prostredníctvom vedomostí a kultúry.Porážka boja za slobodu hlboko zaťažila jeho ducha. Cítil,že všetko, čo um, nadanie a snaha vytvorili, je v ruinách.
Po skončení teológie ho pozvali do komárňanského gymnázia, aby tam pôsobil ako profesor. On túto pozvánku neprijal. Bol presvedčený o tom, že profesor z povolania potrebuje mať vynikajúce schopnosti a obrovskú pripravenosť. Prvé jeho rozsiahlejšie dielo vyšlo v r. 1836. Bola to historicko-vedecká práca, ktorá mala názov "O vplyve miest našej vlasti na rozvíjanie a na skrášľovanie nášho národa". Podľa Hetényiho existujú tri občianske cnosti:
1. "Dorastajúca mládež, najmä vzdelanie žien”,
2. „zobúdzanie priemyslu a rozhádzanie jeho všelijakých prekážok”,
3. ”výchova príslušnosti k národu”.
Hetényi za produkt ozajstného vzdelania pokladá objavenie kresťanstva. Jeho dve čisto pedagogické práce:
1. „V Pešti postavený protestantský vysokoškolský vyučovací poriadok-projekt”,
2.” O dôležitosti výchovy v duchovnej vede”.
V prvom diele určuje aby žiakov by učili štyria učitelia. Úlohou jedného by bolo učenie náboženstva, etiky, kozmografie a fiziografie. V druhom diele skoncipuje dôležité tézy o výchove. Vo výchove pokladá za veľmi dôležité skúsenosti. Hlásal, že výchovu národa treba začať výchovou žien, lebo výchova najviac závisí od vychovávateľa malých detí, od matky.
Podľa slov Hetényiho teórie sa minú, ak ich nesadíme do kvitnúceho sadu života. Preto má škola vštepovať zázračné kvety rozumu, vedomosti a lásky do ducha študentov, aby kvitnúci sad lásky, sad maďarskej kultúry žil až dodnes, nech kvitne a urodí omnoho nádhernejšie ovocie, o akých sa voľakedy opovážili snívať starí skromní robotníci. Raz Dr. Ákos Pauler povedal: „ Kým maďarská kultúra bude na tejto zemi, medzi jej pioniermi nech si uctia a žehnajú meno Jánosa Hetényiho.” Aj ja si želám, aby táto škola bola dôstojná tohto mena, ktoré teraz prijala. Ako János Hetényi bol vzorom tejto obce a jej ľudu, kalvínskym veriacim, tak nech je vzorom aj tým deťom, ktoré túto školu navštevujú a nech je medzi múrmi tejto školy harmónia, porozumenie, pokoj a láska.
